Výstava "Život dotykmi. Spoznajme svet nevidiacich" (5. 11. - 18. 11.  2008)

V roku 2007 študenti druhého ročníka Katedry muzeológie, v rámci seminára múzejnej komunikácie, riešili pozmenenú úlohu oproti minulým výstavám. Ich cieľom bolo vytvorenie výstavy pre slabozrakých a nevidiacich návštevníkov. Tému a obsah výstavy si už však vytvárali sami. Táto výstava však bola prelomová a realizácia nemala s predchádzajúcimi v podstate nič spoločné. Pred realizáciou výstavy sa študenti museli oboznámiť so základnými problémami zrakovo postihnutých. Predovšetkým bolo pre študentov nutné naučiť sa základom sprevádzania zrakovo postihnutých. Ako s nimi nadviazať kontakt, ako viesť nevidiaceho, ako pomôcť hore a dole schodmi. Museli vedieť, že pri oslovení sa dotyčného stačí jemne dotknúť, ukazovacie zámená pre nevidiacich nemajú informačnú hodnotu, naopak lektor môže pouţiť slovo vidieť. Dôležitými bolo poskytnúť informácie, aby nevidiaci vedel, kde sa nachádza a čo sa okolo neho deje. Bolo potrebné ho naviesť k pôdorysu a to tým, že sa mu popísalo, v ktorej úrovni tela sa nachádza, a pre nahmatanie postačilo priložiť ukazovák na predmetnú časť. Študenti sa po rozhovoroch so zástupcami Krajského ústredia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska rozhodli sprístupniť časť architektonického kultúrneho dedičstva nevidiacim a slabozrakým pomocou pôdorysov a reliéfov. Prototypom sa stal reliéf a pôdorys Nitrianskeho hradu, po ktorých zhotovení ich výpovednú hodnotu vyskúšalo niekoľko nevidiacich. Pripomienky sa potom stali základom pre výrobu všetkých objektov. Konzultáciou sa dohodla aj forma popisov v Braillovom písme priamo na reliéfoch
a pôdorysoch. Bolo tu umiestnených 8 objektov. Zo Slovenska sú to Bratislavský hrad, Nitriansky hrad, Kostol sv. Margity v Kopčanoch a rímsky vojenský tábor Iža, zo svetských pamiatok to boli Chrám sv. Petra v Ríme, Chrám Vasilija Blaženého v Moskve, mayská pyramída El Castillo v Mexiku a Stonehenge v Anglicku. Slabozrakí sa mohli o pamiatkach dozvedieť prostredníctvom identických pôdorysov nakreslených na paneloch v čierno-bielej farbe. Táto časť bola umiestnená v koncertnej sále. Pri tvorbe výstavy sa však myslelo aj na vidiacich návštevníkov, ktorí pomocou klapiek na očiach
a prostredníctvom hmatu mohli vnímať pamiatky, ktoré videli, navštívili, alebo o nich čítali. Poznávali charakteristiky povrchov, ktoré sú u vidiacich často zanedbávané alebo neznáme. Návštevníkom realizátori predstavovali tvar, zvláštnosti a históriu. Mali vytvorené pôdorysy, ktoré si mohli nevidiaci hmatom prejsť a predstaviť si ich. Samozrejme si mohli prečítať popisky v Braillovom písme. Súčasťou výstavy bola séria workshopov
zobrazujúcich kaţdodenný život nevidiacich. Doplnkom výstavy boli aj súbory fotografií Martina Havrana, ktoré zachytávali bežný vyučovací deň Základnej internátnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave. Vidiacim bolo umožnené spoznať beţný ţivot zrakovo postihnutých ľudí,
prostredníctvom pomôcok, ktoré umoţňujú nevidiacim nahrádzať alebo dopĺňať chýbajúce alebo oslabené zrakové funkcie. Vidiaci sa mohli zoznámiť s teleskopmi, mechanickým písacím strojom na Braillovo písmo. Záujem bol hlavne o pomôcky pre domácnosť ako napríklad hovoriace kuchynské váhy, hodinky s reliéfnym ciferníkom, slepecké ihly a navliekače, dávkovače na lieky a potraviny, hračky, ozvučené lopty a pod.. Táto časť výstavy sa nachádzala v zrkadlovej miestnosti. Z vitrín si publikum mohlo vybrať rôzne pomôcky a vyskúšať si ich. Orientačné biele palice a rybie oká na čítanie pozná každý. No merač hladiny alebo oddeľovač bielkov už nie sú aţ tak známe. Aby sa nevidiaci tiež mohli farebne doladiť, využívajú color test,
ktorý namieria na šatstvo a ten im povie farbu. Vidiaci sa mohli na chvíľu stať nevidiacimi pomocou klapiek na oči a zistiť ako si zrak nahradiť inými zmyslami. Napríklad v hmatovej skrini sa nachádzali predmety, ktoré vidiaci mali určiť hmatom, v miskách podľa hmatu a vône určiť, aké prísady sa v nich nachádzajú. Nevidiaci sa s tým stretávajú denne. Výstavu v Ponitrianskom múzeu navštívilo 1000 detských a dospelých návštevníkov. Výstava sa stala putovnou nakoľko o ňu prejavilo záujem viacero múzeí na Slovensku. Najskôr si ju mohla verejnosť pozrieť v štúrovskom múzeu. V lete 2009 bola výstava inštalovaná v Galérii Max. Katedra muzeológie zapožičala reliéfne modely aj pre výstavu Hmatová výstava – Príbeh Bratislavského hradu a pamiatky svetového kultúrneho dedičstva. Výstava bola doplnená aj o iné trojrozmerné modely. Výstava trvala od októbra 2012 do júna 2013. V roku 2013 sa výstava Život dotykmi – Spoznajme svet nevidiacich z Bratislavského hradu presunula do Múzea špeciálneho školstva v Levoči. Výstava putuje
od skončenia jej prvého úspechu v Ponitrianskom múzeu. Múzejné inštitúcie prejavujú neustály záujem o jej zapoţičanie, čo dokladá vysokú spoločenskú odozvu tejto tematiky. Výstava študentov UKF Katedry muzeológie Život dotykmi v spolupráci s Ponitrianskym múzeom bola predstavená prednáškou na múzejno-pedagogickej konferencii uskutočnenej v Bratislave, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Ľubovnianskeho múzea z čoho vznikla následná spolupráca. Múzeum v Starej Ľubovni vďaka nej vytvorilo debarierizáciu svojho skanzenu.

(text B. Ščigulinská)

dotyk1dotyk2dotyk3